Plánovanie a riadenie údržby v digitálnom prostredí

Obr. 1 Kategorizácia strojov a zariadení Obr. 1 Kategorizácia strojov a zariadení

Každá doba priemyselných revolúcií si vyžadovala nové progresívne prístupy i do oblasti starostlivosti technických systémov – údržby. V súčasnom období je ešte dôležitejšie venovať sa trendom a perspektívam ďalšieho vývoja údržby vzhľadom na nové technológie diagnostiky, rozvoj informačných technológií, znalostných systémov a dolovania údajov. Systém údržby musí slúžiť pracovníkom a nie pracovníci údržby systému.

Stupeň využitia techniky vo výrobe rastie. Automatizácia  a jej komplexnosť sa stále zvyšuje. Pohotovosť a disponibilita výrobných prostriedkov sa stáva kritickým faktorom úspešnosti podniku. V súvislosti s prudkým rastom priemyselnej výroby a produktivity práce je čoraz dôležitejšie riešiť problémy spojené s organizovaním činností, týkajúcich sa existujúceho dlhodobého  majetku podniku, organizácie alebo súkromnej firmy. Prvoradým cieľom by tak malo byť získanie čo najvyššej efektívnosti jeho využitia pri minimalizácii nákladov.

V trhovej ekonomike tiež rastú vysoké požiadavky na kvalitu výrobkov, čo si vyžaduje spoľahlivý a bezporuchový  stav výrobných strojov a zariadení. To je dostatok dôvodov pre to, aby bola údržba vnútropodnikovým servisným útvarom, ktorý by mal k dispozícii vhodné nástroje pre operatívne ako aj dlhodobé plánovanie, sledovanie a aktualizáciu nákladov, termínov a kapacít. To prinesie decentralizáciu riadenia výroby a centralizáciu údržby s autonómnym decentralizovaným riadením na základe stavu strojov a zariadení. Vytvoria sa vzájomné väzby medzi strojmi, výrobným procesom a výrobným prostredím. Požiadavkami v reálnom čase.

1. Plánovanie a riadenie údržby

Na to, aby sa systém starostlivosti o dlhodobý majetok účinne uviedol do prevádzky a dlhodobo udržal  na optimálnych nákladoch počas životného cyklu, je potrebné plánovať činnosti údržby a jej zabezpečovania a zaobstarať potrebné zdroje. Tieto činnosti sa začínajú v skorej etape koncepcie a vývoja a pokračujú v priebehu následných etáp životného cyklu. Ciele plánovania činnosti údržby a zabezpečovania údržby sú nasledujúce:

  • vyvinúť koncepciu údržby a doplniť požiadavky na údržbu a jej zabezpečovanie do systémových požiadaviek,
  • určiť účinok systému udržateľnosti návrhu vo forme požiadaviek na zabezpečovanie údržby a optimalizovať koncepciu údržby,
  • definovať požiadavky na zabezpečovanie údržby a plán údržby,
  • špecifikovať potrebné zdroje.

Pracovníci na úrovni plánovania a riadenia údržby sú zodpovední za plnenie definovaných výkonových ukazovateľov od ktorých v konečnom dôsledku závisí bežný chod výroby a tými životaschopnosť výrobnej spoločnosti. Dennodenne riešia problémy súvisiace s dosahujúcou  kvalitou a výkonmi  na pracoviskách. Kvalita realizovanej údržby si v závislosti na zákazníckych požiadavkách vyžaduje návrh produktu, ktorý napĺňa zákaznícke predstavy a v súlade s tým je potrebné nakonfigurovať výrobný systém s ohľadom na minimalizáciu možných odchýlok. Správne projektovanie efektívnych a spoľahlivých údržbových systémov  by malo poskytnúť základné odpovede na otázky:

  1. Na akom objekte bude údržba vykonávaná, teda jeho špecifikácia (umiestnenie objektu, názov a funkčná štruktúra objektu - jeho rozklad najlepšie až na súčiastky, resp. na úroveň udržovaných objektov na najnižšom stupni rozčlenenia)?
  2. Aké prevádzkové parametre sa majú na danom objekte zabezpečiť (v akom časovom horizonte)?
  3. Čo má byť v rámci údržby vykonané, resp. popis údržbárskych činností (operácií a úkonov)?
  4. Aká je plánovaná prácnosť jednotlivých údržieb a aká je u dlhších údržieb (odstávok) plánovaná priebežná doba (ako dlho bude údržba trvať)?
  5. Aké sú požiadavky na náhradné diely a materiál (NDM)?
  6. Kedy má byť údržba vykonaná, resp. dátum údržby určený na základe znalosti intervalov periodickej údržby resp. na znalosti diagnostického rozhodnutia?
  7. Kto má údržbu vykonať a v akom konkrétnom termíne (môže sa líšiť od plánovaného termínu)?
  8. Aké má byť použité náradie, pomôcky a prístroje?
  9. Aké sú požadované a plánované náklady na údržbu (ročné, štvrťročné, mesačné)?

1.1  Vstupné údaje pre plánovanie a riadenie údržby 

Je zrejmé, že zadefinovanie všetkých potrebných údajov (tab. 1) v požadovanej kvalite je pomerne náročné. Kladie to teda veľmi vysoké nároky na pracovníkov, ktorí  plánovanie vykonávajú. Je jasné, že od kvality plánu údržby závisí v konečnom dôsledku aj kvalita samotnej práce. Plán údržby je absolútne podstatný pre neskoršiu alokáciu zdrojov, zabezpečenie potrebného materiálu a ND, ale i predpovedania cash-flow.

Tab. 1 Prehľad hlavných vstupných údajov plánovanej zákazky

Údaje

Význam

Číslo zákazky

Označenie zákazky pre neskoršiu identifikáciu

Krátky popis zákazky

Výstižný popis toho, čo je predmetom zákazky

Najneskorší termín realizácie

Dátum, do ktorého je potrebné zákazku zrealizovať

Objekt

Identifikácia zariadenia, na ktorom bude výkon zrealizovaný a kde budú zúčtované náklady

Typ zákazky

Identifikácia výkonu pre detailnejšie rozúčtovanie budúcich nákladov

Priorita

Priorita práce tak, ako bola určená na rannej porade

Kód problému

Identifikácia problému z pohľadu matice rizika (číselník)

Autor hlásenia

Kto poruchu zistil a zaznamenal do systému

Zodpovedný

Pracovník údržby, ktorý je zodpovedný za technickú stránku realizácie, dokumentáciu, náklady a pod.

Naplánoval

Kto zákazku primárne naplánoval

Verbálny popis práce

Detailný verbálny rozpis požadovaného úkonu

Odhad ceny

Náklady, ktoré sú predpokladané plánovačom údržby

Aktivity

Rozpis jednotlivých aktivít, ktoré je potrebné vykonať s definovaním požadovanej profesie, času a množstva personálu

Materiál

Čísla skladových položiek a ich kvantifikácia (číselník, kusovník)

Nástroje

Kódy špeciálnych nástrojov a čas potrebný na ich činnosť pri zákazke

Opatrenia

Súbor opatrení, ktoré musia byť zrealizované, aby bolo možné požadovanú činnosť vykonať

Pre útvar plánovania a plánovačov údržby sú podstatné dva ukazovatele, ktoré majú ambíciu sledovať ich výkon, ale aj motivovať k zvyšovaniu kvality ich práce. Jedná sa o:

  • ukazovateľ presnosti plánovania,
  • ukazovateľ včasnosti prípravy.

Presnosť plánovania porovnáva čas a náklady stanovené plánom s časom reálne spotrebovaným danou prácou a reálne vynaloženými nákladmi. Ukazovateľ má minimálne dosahovať hodnotu 95 %, čo znamená, že plánovač sa vzhľadom k skutočnosti pomýli maximálne iba do 5 % času a nákladov.

Základom pre plánovanie údržby je ročný plán údržby, ktorého základom sú historické vstupné údaje z oblasti starostlivosti o stroje a zariadenia a požiadavky z preventívnej údržby (periodickej, stavovej a prediktívnej), údržby, inštalácie a likvidácie výrobných strojov a zariadení. Je potrebné poznať najmä :

  • prácnosť pracovníkov údržby,
  • časový fond pracovníkov údržby,
  • objemový rozsah údržby podľa profesie,
  • výkonnosť pracovníkov,
  • náklady na údržbu,
  • náklady na údržbu po poruche,
  • náklady na preventívnu údržbu,
  • náklady na plánovanú údržbu,
  • náklady na náhradné spotrebované náhradné diely a materiál,
  • straty produkcie z dôvodu údržby,
  • pravdepodobnosť bezporuchovej poruchy,
  • strednú dobu prevádzky medzi poruchami,
  • strednú dobu obnovy. 

1.2  Hodnotenie kritickosti strojov a zariadení od výrobcu

Pre správnu stratégiu a plánovanie údržby, ale najmä pre riadenie údržby po poruche (priority poradia opráv) a riadenie zásob náhradných dielov,  je nutná znalosť kritickosti strojov a zariadení. Analýza strojov a zariadení, z hľadiska dopadu ich prestojov na výrobných stratách, nákladoch na údržbu a opravy je základným kritériom pre vytvorenie ich kategorizácie. Kategorizácia strojov a zariadení by mala byť tímovou prácou pracovníkov viacerých odborných útvarov v organizácii, nielen tých, ktoré ho využívajú a zodpovedajú za jeho využitie a kvalitu produkcie, ale aj tých, ktorí sú zodpovední za návrh technológie výroby, plánovanie investícií a tiež jeho servis. Výstupom tejto analýzy má byť rozdelenie všetkých strojov a zariadení podľa ich kritickosti do troch skupín, spravidla označovaných A, B a C.  Stupeň dôležitosti strojov a zariadení nemôže byť konštantný počas trvania  celého  života zariadenia. Tento sa mení a je závislý od viacerých meniacich sa faktorov. Preto je potrebné pri kategorizácii strojov a zariadení tieto faktory zohľadniť.

Kritériá pre určenie kritickosti strojov a zariadení môžu byť kvalitatívne (bodový systém) alebo kvantitatívne.

Kategorizáciu strojov a zariadení je potrebné realizovať z dvoch hľadísk :

  • požiadaviek výroby (obr. 1),
  • požiadaviek plánovania a riadenia údržby (obr. 2).

2Obr. 2 Kategorizácia strojov na konštrukčné celky a ich kritickosť

Pokiaľ sú vo firme k dispozícii údaje, ktoré bližšie charakterizujú úroveň vykonávanej údržby, veľmi nápomocné môžu byť tiež nasledovné kritériá:

  • priemerný čas, ktorý je potrebný na odstránenie poruchy – parameter MTTR.
  • stredná doba medzi poruchami – parameter MTBF.

Pri kategorizácii strojov je potrebné za účelom znižovania nákladov na opravy a údržbu definovať kategorizáciu objektu až na konštrukčné skupiny a popísať ich kritickosť.

Výpočet miery kritickosti MRK/K sa môže vykonávať podľa vzorca používaného FMECA analýze :

                                        MRP/K = (Vz x Vy x Od x K)

                                        MRP/K =Význam x Výskyt x Odhaliteľnosť x Kritickosť 

Výstupom z kategorizácie konštrukčných celkov je identifikácia požiadaviek na údržbu, špecifické úlohy – plánované úlohy, ktoré sú súčasťou  analýzy zabezpečovania údržby, a ktoré sa vykonávajú postupným spôsobom v priebehu cyklu prípravy. Výber týchto úloh, ich rozsah a hĺbka pre určitú aplikáciu sa budú meniť s potrebami a obmedzeniami programu – rozvrhovanie údržby. Tieto úlohy možno rozdeliť do nasledujúcich všeobecných skupín:

  • definícia systému využitia a zabezpečovania údržby,
  • príprava a zhodnotenie alternatív zabezpečovania údržby. 

2  Digitalizácia procesov údržby pri plánovaní a riadení údržby

Podniky generujú na všetkých stupňoch riadenia množstvo údajov o výrobkoch, o výrobe, o prestojoch (technologických, údržbových, organizačných, inovačných,...).  Väčšina údajov je uložená neriadene a neposkytuje požadované  informácie v pravej chvíli, v správnom obsahu pracovníkovi, ktorý informáciu potrebuje.

Ak si podniky neurobia poriadok v údajoch, tak je na údržbe veľmi ťažko hovoriť o projekte Industry 4.0, alebo Machinery 4.0., digitalizácií procesov údržby. Ten potrebuje všetky údaje úplne, správne a okamžite dostupné. V opačnom prípade sa čas reakcieschopnosť pracovníkov ešte predĺži a bude eliminovať schopnosti a zručnosti pracovníkov údržby. 

Poriadok v údajoch spôsobí to, že na stroji budeme vedieť identifikovať, čo sa stalo, kedy vznikla porucha, pri akej výrobe vznikol problém, čo bolo na ňom urobené a čo sa má urobiť. Podľa toho sa prijme rozhodnutie, ktorý pracovník sa presunie na ktorú opravu. Do týchto väzieb budú zapojení aj dodávatelia (sklad ND), partneri a dokonca aj interní zákazníci. Bude to vyžadovať nové algoritmy rozhodovania a aplikácie prepájajúce požadované informácie veľkých dátových skladov, ktoré zaistia, že všetko pracuje stabilne a že sú synchronizované v celom hodnotovom reťazci všetky prvky výrobného procesu. Konečný očakávaný efekt by mal vyústiť do nižších nákladov na jednotku produkcie výroby, väčšej pružnosti servisných služieb.

V procese, v ktorom sa stretávajú záujmy rozmanitých subjektov trhu a súčasne pri neustálych zmenách požiadaviek zákazníkov sa vytvára tlak, ktorý vplýva na výber nového údržbového systému a nastavenie inovačnej schopnosti výrobných a montážnych podnikov spojenej s implementáciou inteligentných digitálnych technológii a diagnostickej techniky do výroby.

V súčasnosti je hlavným cieľom priemyselných podnikov dosiahnuť rýchlu adaptáciu vzhľadom k inicializácií novej výroby a schopnosti reakcie voči vyskytujúcim sa chybám pomocou inteligentného údržbového systému na báze konceptu Priemyslu  4.0. 

Pri vytváraní „Podniku budúcnosti“  je potrebné identifikácia potenciálov využitia princípov, nástrojov a technológií údržby v procese tvorby a zavádzania prístupov Priemyslu 4.0. Zároveň takýto podnik by klásť hlavný dôraz na aplikáciu programu predikcie údržby a implementovať zariadenia technickej diagnostiky, inteligentné senzory, prepojiť zariadenia pomocou internetu vecí a mobilných aplikácii v údržbe, a vytvoriť digitálneho dvojča pre riadenie údržby a tak poskytnúť spoľahlivý inteligentný digitálny údržbový systém.

Ukazovatele ako dostupnosť a spoľahlivosť strojov a zariadení majú rozhodujúci význam pre prevádzku strojov, výrobných a montážnych liniek. Tieto údaje pre výpočet týchto ukazovateľov je možné monitorovať pomocou inteligentných snímačov, ktoré dokážu zobraziť stav zariadenia v akejkoľvek dobe, čo má za následok elimináciu prestojov strojov a zariadení.

Prvým krokom je zabezpečiť ich prepojenie a zber údajov zo zariadení previesť od manuálnych papierových kontrol k systémom automatizovaného zberu (obr. 3), ktorý zlepšuje kvalitu údajov a eliminuje množstvo a čas. Monitorovanie zariadení z centra alebo z akéhokoľvek miesta vo výrobe pomocou internetu vecí rozširuje počet a rôznorodosť parametrov, ktoré možno sledovať a použiť na zabezpečenie pravidelného monitorovania mechanického stavu zariadení, prevádzkovej spoľahlivosti, nákladov na odstávky spôsobené poruchami strojov.

3Obr. 2 Kategorizácia strojov na konštrukčné celky a ich kritickosť

Toto riešenie sa v praxi nazýva tiež Digitálne dvojča (Digital Twin), (obr. 4).  Ide o digitalizáciu všetkých údajov popisujúcich stav zariadenia.  V reálnom čase sa zhromažďujú a vyhodnocujú všetky potrebné informácie z výrobného procesu. Zozbierané dáta vytvoria ucelený obraz o výrobku, zariadeniach a výrobnom procese. Získa sa množstvo dát, ktoré povedú k rýchlejšiemu a kvalitnejšiemu riadeniu procesov údržby.

4Obr. 4 Digitálne dvojča v továrni

Inteligentný údržbový systém ponúka nielen pružnosť a rekonfigurabilitu, ale tento koncept prináša aj nové poznatky o softvérovej inteligencii, ktorej predpokladom sú rôzne charakteristiky. Takéto systémy využívajú techniky umelej inteligencie na realizáciu činnosti. Inteligentné údržbové systémy disponujú nasledovnými vlastnosťami (obr. 5):

  • Schopnosť učenia a adaptácie na interné a externé vplyvy.
  • Schopnosť predpovedať budúci vývoj stavu zariadení.
  • Schopnosť optimalizovať riadenie údržby.
  • Schopnosť učenia sa z historických aj aktuálnych dát.

5Obr. 5 Koncept digitalizácie procesov údržby pri plánovaní a riadení údržby

2.1  Prognozóvanie prevádzkovej spoľahlivosti strojov

Prognózovanie (foreasting) patrí medzi kvantitatívne metódy tvorby predpovedí. Predpokladom pre realizáciu takého typu predpovede je existencia dostatočného počtu historických údajov. Hlavným cieľom forecastingu je, že na základe analýzy historických údajov umožní navrhnúť matematický model, overiť jeho validitu a s validným modelom realizovať predpoveď pre budúcnosť. V prípade tzv.  kvalitatívnych metód túto predpoveď realizuje expert (skupina expertov). Pri aplikácii kvalitatívnych metód obyčajne nie sú k dispozícii žiadne historické údaje, alebo existujúce údaje nie sú dostatočne "vierohodné".

Je potrebné definovať jasné pravidlá, kedy je kvalita ovplyvnená materiálom, nástrojom, stavom zariadenia a pracovníkom. Vzhľadom na presne definované príčiny nekvality je potrebné prijať preventívne a nápravné opatrenia, "nájsť optimálne podmienky pre nastavenie stroja – „krátkodobú spôsobilosť zariadenia“, ktorú ovplyvňuje zoraďovač pri zoradení a nastavení zariadenia. Na druhej strane údržbára, ktorý ju ovplyvňuje výkonom preventívnej údržby a definovaním diagnostických kontrolných bodov a hraničných signálov na tých konštrukčných celkoch, ktoré majú vplyv na znaky kvality produktu. Následne je to hodnotenie predbežnej spôsobilosti stroja na základe sledovania trendov zariadenia prostredníctvom regulačných diagramov a nastavením rozsahu a intervalov  zásahov do strojov pre udržanie indexu spôsobilosti stroja, procesu pri požadovaných charakteristík prevádzkovej spoľahlivosti s využitím forecastingu (obr. 5).

Forecasting pre potreby zvyšovania kvality je možné použiť na:

  • tvorby plánu preventívnych prehliadok,
  • predpovedanie vzniku porúch na výrobných zariadeniach – plánovanie plánu práce a dovoleniek pracovníkov údržby,
  • prvotný doklad pre plán diagnostiky,
  • predpovede MTTR a MTBF pre potreby plánovania výroby,
  • plánovanie dovoleniek pracovníkov údržby,
  • nastavenie strojov na požadovaný index spôsobilosti stroja,
  • pri tvorbe matice kvality údržby.

6Obr. 6 Prognózovanie porúch

2.2  Prediktívna údržba a budúcnosť údržby

Prediktívna údržba je logickým vyústením snahy tovární strácať čo najmenej prostriedkov kvôli neplánovaným poruchám. Z počiatočného prístupu, údržba po poruche, sa údržba postupne preorientovala na prevenciu a predchádzanie poruchám. Ak chcú továrne správne plánovať a riadiť procesy údržby v digitálnom prostredí nevyhnú sa implementácii prediktívnej údržby, ktorá sa snaží eliminovať poruchy ešte pred ich vznikom, ale zároveň sa snaží využiť životnosť zariadenia na maximum. Implementáciou inteligentných údržbových systémov a senzorov pre zber informácií z procesov v reálnom čase sa v konečnom dôsledku racionalizuje celkový proces plánovania a riadenia údržbárskych procesov. Softvér bude predpovedať na základe reálnych údajov, v akom časovom rámci nastane porucha. Pracovníci údržby tak môžu lepšie plánovať a dodávať údržbárske úkony a znižovať náklady na vykonanie údržby.

Dnešná doba si však vyžaduje využiť výrobné stroje a zariadenia na maximum. Prediktívna údržba dokáže spoľahlivo určiť interval, kedy je nevyhnutný zásah na strojoch a zariadeniach. Pokiaľ je správne implementovaná v továrni, dokáže určiť pravdepodobný typ poruchy. To výrazným spôsobom pomáha plánovať a riadiť procesy na oddeleniach údržby. Preventívna údržba, taktiež dokáže eliminovať straty z neskorého, či príliš skorého zásahu, a tak predlžuje časy medzi poruchami (MTBF) a skracuje čas údržby (MTTR). Vedľajším efektom implementácie prediktívnej údržby je aj zvýšenie úrovne poznania strojov a zariadení pracovníkmi údržby a operátormi, ako aj zvýšenie znalostí štatistických metód plánovania a riadenia procesov v celej továrni.

Doba, keď sa cena výrobku znižovala nákupom lacnejších dielov, či surovín, alebo prepúšťaním pracovníkov sa už končí. Továrne, ktoré dokážu optimalizovať svoje náklady tým, že eliminujú plytvania a zlepšia výkon pracovníkov ich vzdelávaním, majú oveľa väčšie šance na úspech v súčasnom silne konkurenčnom prostredí, než spoločnosti, ktoré tento prístup nemajú. Príkladom a dôkazom takýchto myšlienok je spoločnosť Toyota, ktorá sa vďaka eliminácií strát, perfektným nastavením procesov v továrni, dokonalým plánovaním a riadením celej továrne a vzdelávaním pracovníkov dostala na prvé miesto medzi automobilovými spoločnosťami v pomerne krátkej dobe ani nie 60 rokov.

3. Záver

Digitálne technológie už dnes významne vplývajú na spôsob obchodovania. Spoločnosti uskutočňujú zásadné zmeny v tom, ako ich zamestnanci pracujú, ako sa spájajú so zákazníkmi či ako inovujú svoje procesy. Problémom však je súčasná nestabilná situácia na trhoch. Preto je potrebné sa zaoberať aj rekonfigurovateľnosťou výrobných systémov a údržby. Je to z toho dôvodu, že výroba ide ruka v ruke s údržbou či logistikou. Nekompatibilita jedného z týchto systémov s iným systémom, neumožní dostatočný progres toho druhého. Takéto výrobné systémy sa následne dokážu vysporiadať s fluktuáciami v dopyte a súčasne aj spoľahlivo realizovať všetky požadované funkcie pri vysokej výrobnej kvalite a pri použití minimálnych nákladov. Strojové učenie a pokročilé analytické nástroje umožňujú organizáciám predvídať a predpovedať potreby zákazníkov a zmeny na trhu.

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-19-0305.

Použitá literatúra:                                                                     

 [1] BUČKOVÁ, M. – GAŠO, M. – PEKARČÍKOVÁ, M. Reverse logistic In: InvEnt 2020: Industrial engineering – Invention for enterprise [electronic] : proceedings. - 1. vyd. - Bielsko-Biała: Wydawnictwo Akademii Techniczno-Humnistycznej, 2020. - ISBN 978-83-66249-48-6. - s. 36-39 [online]. - Spôsob prístupu: https://www.priemyselneinzinierstvo.sk/wpcontent/uploads/2020/10/InvEnt-2020-Proceedings-web.pdf​​

[2] MATYS, M. – KRAJČOVIČ, M. – GABAJOVÁ, G. – FURMANNNOVÁ, B. – BURGANOVÁ, N.: Methodology of reating a virtual environment using the unity 3D game engine. In: Zborník TIABP 2020, Trendy a inovatívne prístupy v podnikových procesoch „2020“, roč. 23, Proceedings of the XXIII. International Scientific Conference, The area of the Herlany historical spa October 12th - 13th, 2020 – Košice. Článok je dostupný na webovej stránke: https://tiabp2019.sk/_files/200000060- 2fbec2fbee/Zbornik-TIABP-2020_final.pdf

[3] MIČIETA, B. – BIŇASOVÁ, V. – KASAJOVÁ M. – GABAJOVÁ, G. – FURMANNOVÁ, B. The Use of a Six-Level Model of Business Development in Practice. The 20th International Scientific Conference Globalization and its Socio-Economic Consequences 2020. Článok je dostupný na webovej stránke:

https://www.shsconferences.org/articles/shsconf/abs/2021/03/shsconf_glob20_08014/shsconf_glob20_08014.html

[4] BIŇASOVÁ, V. – MIČIETA, B. – KASAJOVÁ M. – GABAJOVÁ, G. Design of a cost control system in selected enterprises. In: InvEnt 2020: Industrial engineering – Invention for enterprise [electronic] : proceedings. - 1. vyd. - Bielsko-Biała: Wydawnictwo Akademii Techniczno-Humnistycznej, 2020. - ISBN 978-83-66249-48-6. - s. 28-31 [online]. - Spôsob prístupu: https://www.priemyselneinzinierstvo.sk/wp-content/uploads/2020/10/InvEnt-2020- Proceedings-web.pdf 2. 

Článek pro čtenáře časopisu Řízení & údržba průmyslového podniku připravili:

doc. Ing. Miroslav Rakyta, PhD., doc. Ing. Peter Bubeník, PhD., Ing. Miroslav Fusko, PhD., Ing. Vladimíra Biňasová, PhD., DiS.
Katedra priemyselného inžinierstva, SjF, Žilinská univerzita v Žiline

Řízení a údržba průmyslového podniku

Časopis Řízení a údržba průmyslového podniku již přes 10 let patří mezi neodmyslitelný zdroj informací v oblasti průmyslové údržby a diagnostiky. Část obsahu je z pera licenčních autorů Plant Engineering z USA.

www.udrzbapodniku.cz